Albín Brunovský
Osobnosť maliara, grafika a ilustrátora Albína Brunovského je navždy spätá s malou obcou na Záhorí, so Zohorom, kde sú všetci na tohto majstra veľmi hrdí. Tu sa 25.12. 1935 narodil v rodine Františka a Karolíny Brunovských, vyrastal spolu s dvomi súrodencami – sestrou Marcelou a bratom Danielom . V Zohore prežil svoje detstvo a tu navštevoval aj miestnu ľudovú školu, ktorá v tých časoch sídlila v budove dnešného obecného úradu na Námestí 1. mája. Ako mladý chlapec odišiel študovať do Bratislavy na Školu umeleckého priemyslu (1951 – 56) a neskôr pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Vincenta Hložníka (1956 – 1961). V rokoch 1963 – 66 absolvoval umeleckú ašpirantúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1967 bol poverený vedením Oddelenia knižnej tvorby na tej istej škole. Po ukončení štúdia sám začal učiť na svojej domovskej vysokej škole a v roku 1981 bol menovaný profesorom. V polovici osemdesiatych rokov 20. storočia získal čestný titul národný umelec. So študentmi – mladými výtvarníkmi – pracoval až do roku 1990. Jeho rodinnou púťou ho sprevádzala manželka Klára Brunovská a deti, syn Daniel Brunovský, taktiež výtvarník a umelec a dcéra Hanka.
Už ako mladý umelec upozornil na seba vynikajúcimi ilustráciami, on sám patril k zakladateľom BIB (Bienále ilustrácií v Bratislave) a veľkú pozornosť širokej verejnosti vzbudzovala aj jeho voľná tvorba, ktorá bola od svojho počiatku zvláštna svojimi námetmi a poznamenaná náročnosťou prevedenia. Za svoju rozsiahlu tvorbu a dielo, ktoré je autorsky spracované v knihách a publikáciách, získal nespočetné množstvo ocenení doma aj v zahraničí. Pre rozsiahlosť ocenení spomenieme len niektoré z nich: Cena Fraňa Kráľa za ilustrácie detských kníh, Cena Cypriána Majerníka, Cena mesta Paríž na Bienále de Paris, 1. Cena v súťaži o najkrajšiu knihu roka, Zlatá medaila na bienále exlibris v Malbork, Intergraphic Berlin, Zlaté jablko na Bienále ilustrácií v Bratislave, Grand Prix na VIII. medzinárodnom bienále grafiky v Krakowe, Grand Prix v Lipsku, Medaila na Bienále malých grafických foriem v Lodži a mnohé iné, nielen na starom kontinente, ale uznávaným umelcom bol aj v USA. Pre rozsiahly zoznam miest, kde Albín Brunovský vystavoval uvádzame len zlomok z jeho výstav. Okrem pravidelných prehliadok na BIB Bratislava a Banská Bystrica nasleduje Lipsko, Lugano, Sao Paulo, Ľubľana, Krakov, Tokio, Lausane, Augsburg, Paríž, Benátky, Ottawa, Liege, Buenos Aires, Kolín nad Rýnom, Chicago, Malbork, Moskva, Varšava, Frankfurt, Florenia a ďalšie v Európe i vo svete.
Významnú časť jeho tvorby tvorí kniha a jej ilustrácia. V rozmere tohto literárneho žánru je jeho tvorbe najbližšia ilustrácia klasickej rozprávky, a tak práve v ilustrácii pôvodnej rozprávky dosiahol tento náš umelec – rodák zo Zohora, najväčšie úspechy a jeho ilustrácie k dielam H. CH. Andersena, E. T. A. Hoffmanna, Madame D Aulnoy, či naposledy k Slovenským rozprávkam P. Dobšinského ho doviedli zaslúžene k oceneniu doma i v zahraničí. K ďalším ilustrovaným rozprávkam patrí Koza rohatá a jež od Jána Bodeneka, Modrá kniha rozprávok od Ľubomíra Feldeka.
V spoločnosti sa najviac zviditeľnil vďaka ilustráciám na poslednej sérii československých bankoviek. Každá bankovka sa stala samostatným umeleckým dielom a na každej sa okrem hlavného motívu objavil aj určitý kvet alebo rastlina. Na tisíckorunáčke bola Albínom Brunovským toľko spomínaná kytička konvaliniek, ku ktorým sa vracal vo svojich spomienkach na detstvo a rodný Zohor.
Bohatý zážitok nielen pre najmenšieho diváka ponúkla nedávna výstava“Klobúk dole pán Brunovský“ v medzinárodnom dome umenia pre deti Bibiana. Dva mesiace od septembra do začiatku novembra táto výstava hravou formou približovala deťom a návštevníkom výstavy život a dielo Albína Brunovského.
28. novembra sa v zohorskom kultúrnom dome za prítomnosti manželky – pani Kláry Brunovskej a dcéry Hany Ondrejičkovej stretli umelci, žiaci Brunovského, jeho priatelia, bývalí spolužiaci a všetci, ktorých spája obdiv k Majstrovej tvorbe. Publiku a verejnosti sa Albín Brunovský priblížil taktiež v dokumentárnom filme Záhrada, ktorý na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v španielskom Huesca v roku 1982 získal hlavnú cenu.
Majster sa svojej rodnej kolíske – Zohoru – nikdy nevzďaľoval, nezabúdal na ňu. Sám zvykol hovorievať: „Vyrástol som v zelenine“. Záhorskú krajinu i duše Záhorákov nechal dôstojne naveky žiť vo svojich dielach. Nám, obyvateľom Zohora, Majstra pripomína jeho monumentálny obrat v kultúrnom dome – Bohyňa Záhoria. Ďalší obraz – Sv. Michala, ktorý mal byť umiestnený v miestnom kostole, už nenamaľoval. Zomrel 20. januára 1997 vo veku nedožitých 62 rokov. Akademický maliar Miroslav Cipár vtedy povedal: „Albín Brunovský je veľmi živý, aby sme uverili, že zomrel.“
Základná škola je veľmi poctená, že môže niesť vo svojom názve meno rodáka zo Zohora – Albína Brunovského.